Originálny názov plemena : Chow chowKrajina pôvodu : ČínaDoba vzniku : StarovekPôvodné využitie : Lovec, strážca, ťahanie vozíkovDnešné využitie : SpoločníkPriemerná dĺžka života : 14 - 15 rokovHmotnosť : Pes: 23 - 30 kg Fena: 20 - 27 kg Výška : Pes: 48 - 56 cm Fena: 46 - 51 cm
HistóriaNálezy starých hlinených figúrok svedčia o tom, že história čau čau siaha až do ďalekej doby pred naším letopočtom. Nie je však z cela jasné, odkiaľ plemeno pochádza. Jedny tvrdia, že je to starobylé čínske plemeno, existuje však i názor, že sa čau čau do Číny dostal ako vojnový pes Tatárov a Mongolov. Isté však je, že bol kedysi v Číne veľmi rozšírený. Jeho domovinou je pravdepodobne územie, ktoré siaha od polárneho kruhu k juhu cez celú Čínu. Bol chovaný na dvore čínskeho cisára Ling Ti, kde bol používaný k ochrane paláca a k loveniu. Čau čau-ovia boli taktiež chovaný v budhistických lámskych kláštoroch, kde boli vyšľachtené legendárne modré psy. Neskoršie sa tento pes dostal do domácností bohatých kupcov, kde bol využívaný nie len ako lovecký a ťažný pes, ale bohužiaľ jeho mäso bolo považované za lahôdku a kožušina bola používaná na odevy. Pôvodnou formou bol pravdepodobne krátkosrstý pes, bohom času však získala na obľube jeho atraktívnejšia dlhosrstá forma a krátkosrstý typ takmer vymizol a dodnes je veľmi vzácny. Do Európy sa čau čau dostal v roku 1780, kde bolo niekoľko psov umiestnených v ZOO v Londýne. Až do roku 1859, keď sa začali organizovať prvé veľké výstavy psov, nebolo o čau čau nič počuť. Prvý čau čau sa objavil na prehliadke Kennel Klubu až v roku 1880, o rok neskôr bol vystavovaný pes menom Wang, jeho vlastníkom bol princ z Walesu, ktorý toto plemeno propagoval. Prvý čau čau bol do plemenné knihy anglického Kennel Klubu zapísaný v roku 1894 a o rok neskoršie bol v Anglicku založený prvý klub chovateľov tohoto plemena.
TypyU tohoto plemena sa vyskytujú dve dĺžky srsti, čau čau je buď dlhosrstý alebo krátkosrstý. Obe varianty majú rovnaký chovný štandard, rozdiel medzi nimi je iba v dĺžke srsti.
Všeobecný vzhľadČau čau je stredne veľký, silný pes vzhľadom leva. Lebka je široká a plochá s málo vyznačeným stopom. Ňufák je po celej dĺžke široký, s širokým, čiernym nosom. U svetlo sfarbených psov je prípustný nos, jeho farba korešponduje s farbou srsti. Charakteristickým rysom je modro-čierny jazyk. Oči sú malé, majú väčšinou mandľový tvar a tmavú farbu. U psov s modrým a škoricovým odtieňom srsti sú prípustné oči svetlejšie. Uši sú nasadené ďaleko od sebe, sú malé, silné a na koncoch zaguľatené. Nesené sú nahor a smerujú dopredu. Telo je krátke a silné, štvorcového formátu, s širokým, hlbokým hrudníkom, krátkym, rovným chrbtom a silnými bedrami. Chvost je nasadený vysoko, nesený je nahor nad chrbtom a nikdy nesmie visieť na stranu.
Srsť a farba srstiSrsť je hustá, rovná a odstáva od tela. Skladá sa z tvrdej krycej srsti a jemnej, vlne pripomínajúcej podsady. Najdlhšia je srsť okolo krku, kde tvorí límec podobný levovej hrive. U krátkosrstej varianty psa je srsť po celom tele krátka. Sfarbenie srsti je červené, čierne, modré, krémové, škoricové alebo biele.
PovahaPovaha tohoto psa pripomína povahu mačky, čau čau je rezervovaný, kľudný a dôstojný, je však taktiež veľmi inteligentný. Dá sa o ňom povedať, že je tvrdohlavý a nezávislý.
Spoločenská charakteristikaPre celú svoju ľudskú rodinu je čau čau domácim maznáčikom, je oddaný a nežný. Uctieva však len jedného pána, ktorého si v rodine vyberá sám. K cudzím ľuďom sa chová veľmi rezervovane až nepriateľsky, neznáša ich dotyky. Nehryzie bez dôvodu, ale pokiaľ by sa s ním chcel niekto cudzí maznať, môže napadnúť. K ostatným zvieratám a ďalším psom je potrebné ho navykať už od ranného veku. Pri stretnutí s cudzími psami môžu nastať komplikácie.
Vzťah k deťomPokiaľ sa čau čau zoznámi s deťmi v mladom veku, tak pre ne môže byť ideálnym spoločníkom i ochrancom. Je však nevyhnutné, aby deti vedeli, ako sa majú k psovi chovať, a ako s ním zachádzať.
VýchovaČau čau nemá rád obvyklé metódy výcviku, neznáša tresty a nikdy vás nebude poslúchať na slovo. K jeho výcviku je potrebou veľa trpezlivosti a porozumenia. Žiadny pes sa nenaučí všetko naraz, preto pred seba a svojho psa neklaďte nerealizovateľné úlohy. Lekcie by mali byť krátke a častejšie. Vždy začínajte tým, čo sa pes už naučil, a iba potom prejdite k novému cviku. Nikdy nekončite cvičenie cvikom, ktorý pes nezvládne. Pokiaľ pes cvik prevedie správne, nešetrite chválou a odmeňte ho dobrotou.
DržanieToto plemeno je vhodné ako do mesta, tak i na dedinu. Môže byť ubytovaný v byte alebo i celoročne vonku. Pri ubytovaní vonku je však nevyhnutný veľmi častý kontakt s majiteľom. V byte čau čau väčšinou nerešpektuje miesto, ktoré mu vyberiete, premiestňuje sa tam, kde je mu najlepšie. Keď je teplo, vyhľadáva chladnejšie miesta, v chladnom počasí rád poliháva napríklad na drevených parketách. Vyhľadáva si strategická miesta, odkiaľ vidí a počuje členy svojej ľudskej rodiny.
Pracovné využitieToto plemeno nemá žiadne pracovné využitie.
PohybI keď sa tento pes prejavuje doma ako veľký leňoch, potrebuje dostatok pohybu. Prechádzky však nemusia byť nijako fyzicky náročné, ako je tomu u iných plemien, a v pomalšom tempu. Toto plemeno má silný lovecký pud, a rád sleduje stopu, preto by mal byť v lese vedený vždy pripútaný na vodítko.
StarostlivosťSrsť čau čau je pomerne časovo náročná na údržbu, hlavne do doby, než pes dospeje, srsť totiž prechádza niekoľkými štádiami vývoja, ktorý je ukončený vo veku 2 - 4 rokov. Potrebuje pravidelnú a trvalú starostlivosť pri odstraňovaní podsady. Je vhodné každodenné niekoľkominútové rozčesávanie a aspoň jeden krát týždenne dôkladné vyčesaniu. K starostlivosti o srsť používajte plochý hrebeň s hustými, zakrivenými drôtikmi, ktorý je dobrý k rozčesávaniu podsady a oceľový hrebeň. Zvláštnu pozornosť venujte srsti za ušami, kde sa často vytvárajú žmolky. Srsť sa nestrihá ani netrimuje, iba odumreté chlpy v ušiach je nutné odstrániť vyšklbaním a opatrne ostrihajte taktiež prerastené chlpy medzi vankúšikmi na tlapkách. Kúpať tohoto psa postačí jeden krát za rok, je však nutné použiť kvalitný šampón pre psy, aby nevznikli kožné problémy. Venujte samozrejme starostlivosť taktiež čistote uší, dĺžke pazúrikov a kontrolujte zuby, či sa na nich netvorí zubný kameň.
Strážne využitieSvoje teritórium si čau čau dokáže veľmi dobre ochrániť a rozpozná, kto prichádza s dobrými či zlými úmyslami. Nie je to však v žiadnom prípade pes, ktorého by bolo vhodné uviazať u búdy ako strážcu.
Vhodné športyToto plemeno nie je vhodné pre kynologické športy.
Najčastejšie nemociKožné problémy, dysplazia panvového kĺbu, luxace jabĺčka
Zvláštnosti plemenaVzácnosťou je, ako už bolo povedané, krátkosrstá varianta čau čau. V dobe, keď z Číny do Európy boli pravidelne títo psy dovážaný, bol počet krátkosrstých psov takmer zhodný s počtom psov dlhosrstých, a rozdiel v dĺžke srsti nebol ešte tak extrémny. Krátkosrstí čau čau teda neboli žiadnou zvláštnosťou a na výstavách boli posudzovaný rovnako ako ich dlhosrstí bratia. Chovatelia však začali usilovať o odchovanie dlhosrstého čau čau impozantnejšieho vzhľadu a snažili sa zdôrazniť u neho niektoré typické znaky, ako smutný výraz tváre, zvaný "scowl", bujnú hrivu či predĺžiť dĺžku srsti. Záujem o krátkosrstého čau čau sa zmenšil, a tak jeho podoba zostala rovnaká, zatiaľ čo šľachtenie dlhosrstých psov viedlo až k nadmernej tvorbe vrások, príliš dlhá srsť zastierala obrysy tela a kostra bola príliš ťažká. Pretože sa rozdiely medzi oboma typmi stále viacej prehlbovali, bol krátkosrstý pes na výstavách znevýhodňovaný a záujem medzi chovateľmi o neho stále viacej klesal. Krátkosrstý čau čau však nikdy celkom nevymizol a malý okruh chovateľov tejto variety sa snaží tohoto psa zachovať v jeho pôvodnom typu a uchrániť pred vyhynutím.
Príprava na výstavuPerfektná stavba tela, výborné chovanie a nádherná, starostlivo upravená srsť, to sú predpoklady pre výborné ohodnotenie vášho psa na výstave. Pes je posudzovaný v kľude vo výstavnom postoji, ktorý ukáže všetky jeho prednosti, a tento je dobré psovi vštiepiť už vo veku šteňaťa. Pri posudzovaní v pohybe musí byť pes dokonale ovládateľný na vodítku a jeho pohyb vo výstavnom kruhu by mal byť ľahký a ladný. Rozhodca posudzuje psa nie len z väčšej vzdialenosti, ale i zblízka, kontroluje chrup a u samcov semenníky, pes by teda mal byť pripravený na dotyk cudzej osoby.
Výživa šteňaťaŠteňa čau čau rastie pomerne rýchle, preto potrebuje veľmi kvalitnú stravu. Po odobratí šteňaťa je najlepšie riadiť sa radami skúseného chovateľa a niekoľko dní podávať stravu, na ktorú je pes už zvyknutý. V špecializovaných predajniach si môžete vybrať kvalitné krmivo pre šteňatá, ktoré obsahuje vyvážené množstvo vitamínov, minerálov a ostatných zložiek. Na krmivu pre šteňatá doporučujeme nešetriť a vyberať medzi produktmi renomovaných výrobcov krmív.
Výživa dospelého psaStrava psa v dospelom veku má vplyv na jeho kondíciu, zdravotný stav a taktiež na kvalitu srsti. I pre dospelého psa sa dá vybrať kompletné suché krmivo, ktoré vyhovuje nie len jeho potrebám, ale i chuti. Pre čau čau, ktorý väčšinou nebýva príliš pohybovo aktívny, vyberte krmivo pre dospelé, menej aktívne psy.
HistóriaNálezy starých hlinených figúrok svedčia o tom, že história čau čau siaha až do ďalekej doby pred naším letopočtom. Nie je však z cela jasné, odkiaľ plemeno pochádza. Jedny tvrdia, že je to starobylé čínske plemeno, existuje však i názor, že sa čau čau do Číny dostal ako vojnový pes Tatárov a Mongolov. Isté však je, že bol kedysi v Číne veľmi rozšírený. Jeho domovinou je pravdepodobne územie, ktoré siaha od polárneho kruhu k juhu cez celú Čínu. Bol chovaný na dvore čínskeho cisára Ling Ti, kde bol používaný k ochrane paláca a k loveniu. Čau čau-ovia boli taktiež chovaný v budhistických lámskych kláštoroch, kde boli vyšľachtené legendárne modré psy. Neskoršie sa tento pes dostal do domácností bohatých kupcov, kde bol využívaný nie len ako lovecký a ťažný pes, ale bohužiaľ jeho mäso bolo považované za lahôdku a kožušina bola používaná na odevy. Pôvodnou formou bol pravdepodobne krátkosrstý pes, bohom času však získala na obľube jeho atraktívnejšia dlhosrstá forma a krátkosrstý typ takmer vymizol a dodnes je veľmi vzácny. Do Európy sa čau čau dostal v roku 1780, kde bolo niekoľko psov umiestnených v ZOO v Londýne. Až do roku 1859, keď sa začali organizovať prvé veľké výstavy psov, nebolo o čau čau nič počuť. Prvý čau čau sa objavil na prehliadke Kennel Klubu až v roku 1880, o rok neskôr bol vystavovaný pes menom Wang, jeho vlastníkom bol princ z Walesu, ktorý toto plemeno propagoval. Prvý čau čau bol do plemenné knihy anglického Kennel Klubu zapísaný v roku 1894 a o rok neskoršie bol v Anglicku založený prvý klub chovateľov tohoto plemena.
TypyU tohoto plemena sa vyskytujú dve dĺžky srsti, čau čau je buď dlhosrstý alebo krátkosrstý. Obe varianty majú rovnaký chovný štandard, rozdiel medzi nimi je iba v dĺžke srsti.
Všeobecný vzhľadČau čau je stredne veľký, silný pes vzhľadom leva. Lebka je široká a plochá s málo vyznačeným stopom. Ňufák je po celej dĺžke široký, s širokým, čiernym nosom. U svetlo sfarbených psov je prípustný nos, jeho farba korešponduje s farbou srsti. Charakteristickým rysom je modro-čierny jazyk. Oči sú malé, majú väčšinou mandľový tvar a tmavú farbu. U psov s modrým a škoricovým odtieňom srsti sú prípustné oči svetlejšie. Uši sú nasadené ďaleko od sebe, sú malé, silné a na koncoch zaguľatené. Nesené sú nahor a smerujú dopredu. Telo je krátke a silné, štvorcového formátu, s širokým, hlbokým hrudníkom, krátkym, rovným chrbtom a silnými bedrami. Chvost je nasadený vysoko, nesený je nahor nad chrbtom a nikdy nesmie visieť na stranu.
Srsť a farba srstiSrsť je hustá, rovná a odstáva od tela. Skladá sa z tvrdej krycej srsti a jemnej, vlne pripomínajúcej podsady. Najdlhšia je srsť okolo krku, kde tvorí límec podobný levovej hrive. U krátkosrstej varianty psa je srsť po celom tele krátka. Sfarbenie srsti je červené, čierne, modré, krémové, škoricové alebo biele.
PovahaPovaha tohoto psa pripomína povahu mačky, čau čau je rezervovaný, kľudný a dôstojný, je však taktiež veľmi inteligentný. Dá sa o ňom povedať, že je tvrdohlavý a nezávislý.
Spoločenská charakteristikaPre celú svoju ľudskú rodinu je čau čau domácim maznáčikom, je oddaný a nežný. Uctieva však len jedného pána, ktorého si v rodine vyberá sám. K cudzím ľuďom sa chová veľmi rezervovane až nepriateľsky, neznáša ich dotyky. Nehryzie bez dôvodu, ale pokiaľ by sa s ním chcel niekto cudzí maznať, môže napadnúť. K ostatným zvieratám a ďalším psom je potrebné ho navykať už od ranného veku. Pri stretnutí s cudzími psami môžu nastať komplikácie.
Vzťah k deťomPokiaľ sa čau čau zoznámi s deťmi v mladom veku, tak pre ne môže byť ideálnym spoločníkom i ochrancom. Je však nevyhnutné, aby deti vedeli, ako sa majú k psovi chovať, a ako s ním zachádzať.
VýchovaČau čau nemá rád obvyklé metódy výcviku, neznáša tresty a nikdy vás nebude poslúchať na slovo. K jeho výcviku je potrebou veľa trpezlivosti a porozumenia. Žiadny pes sa nenaučí všetko naraz, preto pred seba a svojho psa neklaďte nerealizovateľné úlohy. Lekcie by mali byť krátke a častejšie. Vždy začínajte tým, čo sa pes už naučil, a iba potom prejdite k novému cviku. Nikdy nekončite cvičenie cvikom, ktorý pes nezvládne. Pokiaľ pes cvik prevedie správne, nešetrite chválou a odmeňte ho dobrotou.
DržanieToto plemeno je vhodné ako do mesta, tak i na dedinu. Môže byť ubytovaný v byte alebo i celoročne vonku. Pri ubytovaní vonku je však nevyhnutný veľmi častý kontakt s majiteľom. V byte čau čau väčšinou nerešpektuje miesto, ktoré mu vyberiete, premiestňuje sa tam, kde je mu najlepšie. Keď je teplo, vyhľadáva chladnejšie miesta, v chladnom počasí rád poliháva napríklad na drevených parketách. Vyhľadáva si strategická miesta, odkiaľ vidí a počuje členy svojej ľudskej rodiny.
Pracovné využitieToto plemeno nemá žiadne pracovné využitie.
PohybI keď sa tento pes prejavuje doma ako veľký leňoch, potrebuje dostatok pohybu. Prechádzky však nemusia byť nijako fyzicky náročné, ako je tomu u iných plemien, a v pomalšom tempu. Toto plemeno má silný lovecký pud, a rád sleduje stopu, preto by mal byť v lese vedený vždy pripútaný na vodítko.
StarostlivosťSrsť čau čau je pomerne časovo náročná na údržbu, hlavne do doby, než pes dospeje, srsť totiž prechádza niekoľkými štádiami vývoja, ktorý je ukončený vo veku 2 - 4 rokov. Potrebuje pravidelnú a trvalú starostlivosť pri odstraňovaní podsady. Je vhodné každodenné niekoľkominútové rozčesávanie a aspoň jeden krát týždenne dôkladné vyčesaniu. K starostlivosti o srsť používajte plochý hrebeň s hustými, zakrivenými drôtikmi, ktorý je dobrý k rozčesávaniu podsady a oceľový hrebeň. Zvláštnu pozornosť venujte srsti za ušami, kde sa často vytvárajú žmolky. Srsť sa nestrihá ani netrimuje, iba odumreté chlpy v ušiach je nutné odstrániť vyšklbaním a opatrne ostrihajte taktiež prerastené chlpy medzi vankúšikmi na tlapkách. Kúpať tohoto psa postačí jeden krát za rok, je však nutné použiť kvalitný šampón pre psy, aby nevznikli kožné problémy. Venujte samozrejme starostlivosť taktiež čistote uší, dĺžke pazúrikov a kontrolujte zuby, či sa na nich netvorí zubný kameň.
Strážne využitieSvoje teritórium si čau čau dokáže veľmi dobre ochrániť a rozpozná, kto prichádza s dobrými či zlými úmyslami. Nie je to však v žiadnom prípade pes, ktorého by bolo vhodné uviazať u búdy ako strážcu.
Vhodné športyToto plemeno nie je vhodné pre kynologické športy.
Najčastejšie nemociKožné problémy, dysplazia panvového kĺbu, luxace jabĺčka
Zvláštnosti plemenaVzácnosťou je, ako už bolo povedané, krátkosrstá varianta čau čau. V dobe, keď z Číny do Európy boli pravidelne títo psy dovážaný, bol počet krátkosrstých psov takmer zhodný s počtom psov dlhosrstých, a rozdiel v dĺžke srsti nebol ešte tak extrémny. Krátkosrstí čau čau teda neboli žiadnou zvláštnosťou a na výstavách boli posudzovaný rovnako ako ich dlhosrstí bratia. Chovatelia však začali usilovať o odchovanie dlhosrstého čau čau impozantnejšieho vzhľadu a snažili sa zdôrazniť u neho niektoré typické znaky, ako smutný výraz tváre, zvaný "scowl", bujnú hrivu či predĺžiť dĺžku srsti. Záujem o krátkosrstého čau čau sa zmenšil, a tak jeho podoba zostala rovnaká, zatiaľ čo šľachtenie dlhosrstých psov viedlo až k nadmernej tvorbe vrások, príliš dlhá srsť zastierala obrysy tela a kostra bola príliš ťažká. Pretože sa rozdiely medzi oboma typmi stále viacej prehlbovali, bol krátkosrstý pes na výstavách znevýhodňovaný a záujem medzi chovateľmi o neho stále viacej klesal. Krátkosrstý čau čau však nikdy celkom nevymizol a malý okruh chovateľov tejto variety sa snaží tohoto psa zachovať v jeho pôvodnom typu a uchrániť pred vyhynutím.
Príprava na výstavuPerfektná stavba tela, výborné chovanie a nádherná, starostlivo upravená srsť, to sú predpoklady pre výborné ohodnotenie vášho psa na výstave. Pes je posudzovaný v kľude vo výstavnom postoji, ktorý ukáže všetky jeho prednosti, a tento je dobré psovi vštiepiť už vo veku šteňaťa. Pri posudzovaní v pohybe musí byť pes dokonale ovládateľný na vodítku a jeho pohyb vo výstavnom kruhu by mal byť ľahký a ladný. Rozhodca posudzuje psa nie len z väčšej vzdialenosti, ale i zblízka, kontroluje chrup a u samcov semenníky, pes by teda mal byť pripravený na dotyk cudzej osoby.
Výživa šteňaťaŠteňa čau čau rastie pomerne rýchle, preto potrebuje veľmi kvalitnú stravu. Po odobratí šteňaťa je najlepšie riadiť sa radami skúseného chovateľa a niekoľko dní podávať stravu, na ktorú je pes už zvyknutý. V špecializovaných predajniach si môžete vybrať kvalitné krmivo pre šteňatá, ktoré obsahuje vyvážené množstvo vitamínov, minerálov a ostatných zložiek. Na krmivu pre šteňatá doporučujeme nešetriť a vyberať medzi produktmi renomovaných výrobcov krmív.
Výživa dospelého psaStrava psa v dospelom veku má vplyv na jeho kondíciu, zdravotný stav a taktiež na kvalitu srsti. I pre dospelého psa sa dá vybrať kompletné suché krmivo, ktoré vyhovuje nie len jeho potrebám, ale i chuti. Pre čau čau, ktorý väčšinou nebýva príliš pohybovo aktívny, vyberte krmivo pre dospelé, menej aktívne psy.
